V škole si dieťa zvnútorňuje novú rolu žiaka, spoznáva rolu učiteľa, učí sa novým spôsobom správania v roli spolužiaka, od ktorého sa očakáva pomoc v prípade potreby a nutná solidarita. Dieťa otvára pomyselné brány sveta života v ľudskej spoločnosti. Obzvlášť významné pre život v dospelosti je však upevnenie sexuálnych rolí. Od muža sa očakáva iné správanie ako od ženy. Predpokladá sa a taktiež sa toleruje častejšie a výraznejšie sebapresadzovanie, sila, odvaha, ale aj lepšie ovládanie citových prejavov. Ženy sú naopak považované za viac závislé, prejavujú navonok svoje city, sú úzkostnejšie a prispôsobivejšie, napríklad pri dodržiavaní poriadku v triede a neskôr v pracovnej skupine.
Chlapčenský a dievčenský spôsob správania upevňujú väčšinou nevedomky rodičia v zhode so spoločenským očakávaním tak, že prejavujú uznanie, poprípade dávajú najavo nesúhlas. Z rôznych rolí, ktoré dieťa prijíma aj zo svojho postavenia v skupine rovesníkov si osvojuje aj uvedomelejšie sebapoňatie a sebahodnotenie. Pri popise samého seba sa už nezameriava len na svoje objektívne charakteristiky ako vzhľad či vlastníctvo, ale stále viac pozná aj svoje psychologické vlastnosti a schopnosti. Významnou súčasťou sebahodnotenia je aj posudzovanie vlastnej školskej úspešnosti. Kladné sebahodnotenie je pre duševné zdravie veľmi významné. Človek, ktorý si sám seba realisticky necení, buď sa podceňuje a v ničom si neverí, alebo sa nadmerne preceňuje, má obyčajne problémy aj v styku s druhými ľuďmi.
Vplyv rodičov na kladné alebo záporné sebahodnotenie
Existujú dve teórie o vytváraní sebahodnotenia dieťaťa. Prvou je zrkadlová teória, ktorá vyzdvihuje spätnú väzbu, kedy by rodičia mali dávať dieťaťu najavo ako si ho vážia a čo by bolo dobré zmeniť. No a druhá teória hovorí o akomsi modeli, kedy rodič by mal byť vzorom správania, podľa ktorého sa formuje dieťa.