Od roku 2009 nám EÚ zakázala používať žiarovky. Súviselo to s ich veľmi vysokou spotrebou elektrickej energie. Aj dnes sa však nájdu takí, ktorým súčasné zdroje svetla nevyhovujú tak, ako im vyhovovali staré dobré žiarovky.
Čím to je?
Jednoznačne aj :
- Nesprávnou kúpou svetelného zdroja
- Kúpou lacného čínskeho tovaru
- Zvykom
Čo si teda treba na štítku všimnúť :
- Energetickú triedu- tá hovorí o spotrebe- písmeno A je najlepšie g je najhoršie
- Aký vydávajú svetelný tok v lm- treba vybrať nad 1000 lm
- Aký majú príkon- koľko spotrebujú energie- chceme čo najmenšie číslo
- Životnosť je udávaná v hodinách, ale mám pocit že je nadhodnotená- počítajte radšej s polovičnou hodnotou akú uvádza výroba
- Index farebného podania- to je presne to čo nám chýba pri súčasných zdrojoch. Že nie sú ako žiarovky. Hľadajte také ktoré majú Ra viac ako 80ä niekedy sa to udáva ako CRI)
Všetky svetelné zdroje vyrábané v súčasnosti majú lepší dopad na životné prostredie, nižšiu spotrebu a tvrdia že aj vyššiu životnosť.
Vstupná cena- cena nákupná je ale podstatne vyššia ako bola v prípade žiaroviek. Návratnosť je však vraj už po roku používania.
Nič iné nám ani nezostáva- klasické žiarovky nekúpime. Nekupujme ani lacné „pofidérne „ zdroje svetla. V konečnom dôsledku na nich prerobíme hneď dvakrát :
- Budeme musieť kúpiť viac kusov
- Dopady na zrak sa ani nedajú spočítať.
Neviem síce, či teraz všetci máme povinne získať vzdelanie v oblasti elektrotechniky, alebo si mal túto starosť na seba zobrať štát v podobe úradu na ochranu spotrebiteľa a jednoducho nekvalitné výrobky nepustiť na náš trh .
Už počujem hlasy odporcov a zástancov voľného pohybu tovarov a služieb. Ale všetko má dve strany- aj obyčajná minca. Darmo budete argumentovať- prioritou pre mňa by mal byť spokojný spotrebiteľ v každom veku. Aj 80-ročná starenka, ktorá si vždy príde do obchodu pýtať žiarovku- už ju nechcime naučiť, že sa nepredáva. A už vôbec ju nezaťažujme desiatkami údajov. Predtým postačili 2 údaje:
- Koľko Watt
- Aký závit –veľký alebo malý